śrūyatāṃ, bhagavataḥ kathā yathā śāstram upadiśati—dvijaḥ tu samudrayor madhye yā bhūmiḥ, tasyāṃ vinānyatra na vāsaṃ kuryāt। yatra ca prasiddhāḥ puṇyā nadyaḥ pravahanti, tatraiva dvijo nivaseyāt। na ca dvijaḥ anyatra vāsaṃ kuryāt, na puṇyakṣetre'pi, na ca caṇḍāla-grāmasamīpe vāsaṃ kuryāt। na ca mūḍhaiḥ, na darpātmabhiḥ, na caṇḍālaiḥ, na ca caṇḍāla-sannidhau vaset। yajñakarmaṇi, adhyapane, maithune, sahabhojane ca—eteṣu karmasu varṇasaṃkara-doṣāḥ ekādaśa proktāḥ। ataḥ sarvaprayatnena varṇasaṃkaraṃ pariharet। yatra bhasmanā maryādā kṛtā, tatra varṇānāṃ saṃkaraḥ na bhavati। śāḍguṇyena hi rekha bhidyate: dvāreṇa, stambhena, pathā vā। aśucitvena na sambhāṣet, na ca kasya cid aṅgaṃ pradhānaṃ spṛśet। vidvān candramasaṃ parasmai na prakāśayet। yanna svayam apriyaṃ, tat pareṣāṃ na kuryāt। śreṣṭho dvijaḥ, apānaṃ akṛtvā, aśucaye vā, nānyena saha vādaṃ kuryāt। na ca veda-devān nindet—etat tu yatnataḥ varjayet। evaṃ kurvan śāstreṣu prāyaścittaṃ na labhyate, he munisattama। yaḥ etad ācarati, sa raurave śatakoṭiyugāni pacyate। tasmāt, śrotrāṇi pidhāya, etāni dṛṣṭvā apasaret। svajanair na kadāpi vigrahaṃ kuryāt। evaṃ kurvan, doṣa-sāmyam upaiti, mithyāvadena ca dviguṇaṃ pāpaṃ labhate। ye mithyāparādhaṃ kurvanti, te svaputrān paśūṃś ca hantāraḥ iti smṛtāḥ। mithyādoṣe prāyaścittaṃ nāsti, iti vṛddhāḥ vadanti। yacchādanaṃ vastrair guptaṃ vā, yad antargataṃ, tad na darśayet। aśucir jñānī na sūryaṃ, na candram, na grahān paśyet। aśucir anna-lepaḥ san, mukhācchādanena vā, na parasya sambhāṣaṇaṃ kuryāt। na ca yasya aṅgāni na baddhāni, unmattasya, mattasya vā, sambhāṣaṇaṃ kuryāt। nāpi striyāṃ jṛmbhamāṇāyāṃ, kṣuthāṃ vā, yathāsukham āsīnāyāṃ vā, sambhāṣet। na mūtrapāre pādaṃ kṣipet, na tatra tiṣṭhet। na duṣṭaṃ bhojanaṃ dadyāt, na madhu, na ghṛtam, na ca kṛṣṇājine hutāni। na krodham ācaret, dveṣaṃ rāgam ca parityajet। matsaraṃ, darpaṃ, śokaṃ, mohaṃ ca parivarjayet। na nīcaiḥ saha saṅgaṃ kuryāt, na kaṭhinasvabhāvaiḥ। na viśiṣṭān avamanyeta, na svayam ātmānam śapet। nadīṣu nadīṃ, parvateṣu parvatam nāma na vadet। na nagno jale praviśet, na pādena agniṃ atikramet। na aśucibhiḥ saha gacchet yatra keśa-śiśna-prakāśanam bhavet। na śiśna-udara-vyāhāraṃ na krīḍāṃ na śṛṇuyāt, na ca tad ācarayet। na pādābhyāṃ na hastābhyāṃ jale tāḍayet। na mlecchabhāṣāṃ śikṣet, na pādena āsanaṃ dragayet। vidvān abhyangaṃ kuryāt, na tu hṛdayena vā anapekṣayā vā। na nṛtyet, na gāyet, na vādyāni vādayet। evaṃ dharmānuśāsanaṃ śraddhayā sevamānaḥ śreyasā yujyate।